Slovensko musí svoj potenciál stavať na znalostnej ekonomike.
Dňa 9.6. 2020 sa konal unikátny on-line diskusný panel venovaný problematike budúcnosti slovenskej vedy v kontexte transformácie na znalostnú ekonomiku. Diskusný panel bol organizovaný Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) s technickou podporou UVP TECHNICOM. Členmi diskusného panelu boli štátny tajomník Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Ľudovít PAULIS, prezident AmCham G. Galgóci (AT&T), rektor Technickej univerzity v Košiciach, Stanislav Kmeť a predseda Slovenskej akadémie vied – Pavol Šajgalik. Panel moderoval František Jakab, predseda Výboru AmCham pre spoluprácu akademickej sféry s priemyslom a riaditeľ UVP TECHNICOM.
Boli diskutované témy: Hlavné výzvy riadenia systému výskumu a vývoja (VaV), potenciál VaV, prepojenie VaV s priemyslom a spoločnosťou, transfer technológií, stratégia podpory inovácií, úloha vedeckých parkov ako ekosystémov, ale pozornosť bola venovaná aj problematike financovanie VaV a budúcnosť VaV v kontexte zdrojov financovania na báze štrukturálnych fondov.
Diskutujúci konštatovali, že práve koronakríza ukázala kľúčové postavenie vedy a výskumu v spoločnosti. Zabehnuté vysokokvalitné vedecké pracoviská a zmiešané tímy z akademického, vedeckého a súkromného sektora ukázali, ako je možné zmobilizovať sily a kapacity pre konkrétny cieľ. Práve znalostná ekonomika, nové patenty a z nich vyplývajúce licencie, základný a aplikovaný výskum, či inovácie sa môžu stať hnacím motorom Slovenska. Dlhodobo však zvádzajú boj s absenciou štátnej vednej a inovačnej politiky, ktorá by určovala smerovanie slovenskej vedy a výskumu, chýba jej koncepcia, strategické riadenie a vízia. Je potrebné zefektívniť a skvalitniť riadenie VaV. Cieľom je, aby sa oblasť VaV stala prioritou vlády.
Slovenská veda dosahuje v mnohých oblastiach priemerné, či iba podpriemerné výsledky a chýba jej excelentnosť na svetovej úrovni. „Máme excelentné tímy, ale sú veľmi izolované a nemajú systematickú podporu,“ povedal Pavol Šajgalík zo SAV. Slovensko zaostáva v regionálnych a svetových rebríčkoch nielen v kvalite, ale aj vo financovaní vedy a výskumu. To, že slovenskej vede a výskumu chýba systémové riadenie, jasne tlmočila aj posledná správa Najvyššieho kontrolného úradu.
„Je nevyhnutné si v prvom rade zadefinovať hlavné merateľné ukazovatele kvality pre všetkých aktérov, ktorí v oblasti vedy a výskumu pôsobia. Prípravy rozpracovania Programového vyhlásenia vlády napredujú, pracuje sa aj na zamýšľanom zameraní štruktúr ministerstva na vytváranie rezortných stratégií a reforiem. Cieľom je postupné znižovanie administratívnej záťaže. Vedcom je potrebné uvoľniť ruky pomocou zadefinovania priorít a podpory dosahovania relevantných indikátorov výkonnosti, bez zbytočného formalizmu,“ priblížil štátny tajomník Ľudovít Paulis.
Podľa Gabriela Galgóciho, je Slovensko príliš malá krajina na to, aby dosahovalo excelentnosť všade. „Je potrebné si vytýčiť strategické oblasti, kde sa sústredí pozornosť a kapacity, čo dá Slovensku lepšie predpoklady v budovaní centier excelentnosti. K tomu je ale potrebné prispôsobiť aj lokálne podmienky. Slovensko investovalo značné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov či štátneho rozpočtu do budovania vedeckých parkov, ale podmienky ktoré sme si sami stanovili, nám teraz zväzujú ruky pri zužitkovaní týchto investícií v prospech aplikovaného výskumu. Preto je potrebná revízia a otvorenie parkov širokej bádateľskej komunite,“ dodáva G. Galgóci.
Kľúčové priority, do čoho investovať, a kam by sa mala slovenská veda uberať, by malo byť podľa diskutujúcich jednoznačne definované politickým rozhodnutím. Štátna vedná a inovačná politika by mala byť nadrezortná pod gesciou predsedu vlády. Mala by tiež zodpovedať, ako má byť veda riadená, financovaná a ako bude reflektovať potreby spoločnosti, biznisu a vzdelávania.
Rektor TUKE, Stanislav Kmeť zdôraznil aj potrebu novelizácie Zákona o vysokých školách, ktorý by prispel k diferenciácii vysokých škôl. „Položme si otvorene otázku, koľko našich vysokých škôl a univerzít sa naozaj venuje serióznemu systematickému výskumu? Hlavne po tejto koronakríze je príležitosť racionalizovať tok financií tam, kde sa to skutočne má potenciál premietnuť na spoločenský dopad“.
Diskutujúci konštatovali, že vytvorenie štátnej vednej a inovačnej politiky je nevyhnutným predpokladom preto, aby si Slovensko zachovalo konkurencieschopnosť, sebestačnosť a zvyšovalo kvalitu života v nasledujúcich dekádach. Jej tvorba je o to nevyhnutnejšia, že Slovensko má neopakovateľnú príležitosť financovať systémovú reformu vedy a výskumu aj z prostriedkov záchranného balíka Európskej únie pre Slovensko. Ten môže byť podľa výsledku rokovaní v Bruseli až vo výške vyše 8 miliárd eur.
On-line diskusného panelu sa zúčastnilo viac ako 90 účastníkov z oblasti vedy, výskumu, vzdelávacích a štátnych inštitúcií a biznisu, na otázky ktorých odpovedali diskutujúci v závere panelu.
