Aplikačný výskum v oblasti virtuálno-realitných technológií na riešenie 30/stereoskopických zobrazovacích techník a ich implementáciu s použitím pokročilých prvkov rozhrania človeka – výpočtový systém

Pracovisko: Katedra počítačov a informatiky, FEI TUKE

Identifikácia  pilotného projektu: Aplikačný výskum v oblasti virtuálno-realitných technológií na riešenie 3D/stereoskopických zobrazovacích techník a ich implementáciu s použitím pokročilých prvkov rozhrania človeka – výpočtový systém                                                                                                         

Kontakt:   doc. Ing. Branislav Sobota, PhD.

Pozadie: Ciele pilotného projektu sú v súlade s aktuálnymi trendmi v oblasti virtuálno-realitných technológií a vôbec technológií v kontexte HCI (Human-Computer Interaction). Tento smer nadobúda čoraz väčšiu dôležitosť nielen z výskumného pohľadu, ale najmä z pohľadu komerčného využitia na rôznych úrovniach hospodárskej ale i pedagogickej a aj sociálnej  praxe. Riešiteľský tím aj na základe predchádzajúcich skúseností sa bude snažiť pokryť kompletný virtualizačný reťazec vrátane formálnych popisných metód, modelovania a simulácie, využitie skriptovacieho jazyka, 3D/stereoskopických vizualizačných technológií a 3D skenovania a tlače.
Poslanie PP: Ciele pilotného projektu:  využitie progresívnych technológií virtuálnej reality a počítačovej grafiky. Hlavne sú riešené čiastkové úlohy aplikovaného výskumu a vývoj v oblasti virtuálno-realitných (VR) technológií na spracovanie a najmä vizualizáciu rozsiahlych množín údajov v rozsahu celého virtualizačného reťazca. Parciálne úlohy sú zamerané na špecifikačné a modelovacie prostriedky spracovania údajov, ich simuláciu, verifikáciu a najmä prezentáciu. Osobitná pozornosť je venovaná nadväznosti uvedenej aplikačnej oblasti na riešenie 3D/stereoskopických zobrazovacích techník a ich implementáciu s použitím pokročilých prvkov rozhrania človek-výpočtový systém (HCI, z angl. Human Computer Interaction) na báze virtuálno-realitných technológií.

Výstupy:  Výstupom je experimentálne pracovisko s virtuálnou jaskyňou, ako funkčný a otestovaný prototyp pre praktické overovanie VR/HCI technológií, s následným premietnutím výsledkov, ako do pedagogickej tak do priemyselnej praxe. V nadväznosti na to je výstupom nová metodika vytvorenia a realizácie virtualizačného reťazca.

Očakávané dopady výstupov riešenia pre prax: spin-off poskytujúca on-line analytické služby, školenia, poradenstvo a zabezpečujúci ďalší vývoj v oblasti virtuálno-realitných technológií

Technické (prístrojové) vybavenie: Existujúce (pôvodné)  prístrojové vybavenie:.

spätný veľkoplošný projekčný stereoskopický vizualizačný systém, 3D tracking system, autostereoskopický displej, 3D tlačiareň, datové prilby, datové rukavice, sieťové veľkokapacitné disky, grafické pracovné stanice, server, Microsoft Surface v. 1.0, dotykové displeje, digitálna zrkadlovka, 3D skenery, notebooky

Prístrojové vybavenie získané z projektu UVP TECHNICOM:  Virtuálna jaskyňa LIRKIS CAVE

Dosiahnuté výsledky riešenia: Výsledky riešenia pilotného projektu sú v dvoch smeroch. Prvým je finálna implementácia celého technického a programového vybavenia v rámci virtuálnej jaskyne. Druhým smerom je definovanie novej metodiky tvorby štruktúr komplexných virtuálnych svetov, scén a objektov vrátane formálnych popisných metód, využitia moderných VR technológií pri tvorbe rozhraní systémov a využitie skriptovacieho jazyka.
Spôsob transferu výstupov riešenia do praxe: V princípe existuje niekoľko bodov na časovej osi pre úspešné nasadenie virtuálnej jaskyne ako inžiniersko-technického celku (t.j. po stránke technickej aj programovej) . Jedným z prvých miest je ešte štádium projektovania, resp. v čase, keď sa plánuje realizovať alebo modernizovať technologická stavba. Spravidla každý má záujem ušetriť svoje vložené investície a chce predchádzať problémom s nutnými dodatočnými zmenami počas realizácie stavby, ktoré predražujú celkové náklady. Práve preto je vhodné využitie takýchto technológií už vo fáze návrhu, ktoré mu pomôžu znížiť celkové náklady. Jedným z nich je využitie modelov vytvorených priamo z projektovej dokumentácie a „zasadených“ do reálneho prostredia. Nesporne snáď najviac sa dnes tieto technológie dajú využiť pri tréningu obsluhy resp. pri servisných činnostiach. Takisto môžu mať uplatnenie vo forme nového rozhrania medzi človekom a informačným systémom podniku napríklad vo forme priameho zobrazovania informácií z databázy. Takisto sa toto prostredie javí ako dobrá platforma pre prezentáciu produktov, organizácií či výrobných technológií.